Pomoc druhým považujú dobrovoľníci za samozrejmosť

„Mám energiu a chuť, ktoré chcem venovať niečomu prospešnému,“ povedala mi v úvode rozhovoru pani Helena Navrátilová. Zapojila sa takmer do všetkých navrhovaných dobrovoľníckych aktivít - balila obálky s ochrannými pomôckami, roznášala ich na adresy seniorov, vybavovala pre nich rôzne pochôdzky, rozvážala balíčky zo sociálnej výdajne a napokon sa pustila aj do šitia rúšok. 

Do radov novomestských dobrovoľníkov sa prihlásila hneď, ako si všimla plagát nalepený na vchode domu. „Od detstva som mala sklony k starostlivosti o druhých, s radosťou som pomáhala svojej babičke, veď napokon, rodičia ma k tomu viedli výchovou... Páčilo sa mi, že v Novom Meste vznikol systém, do ktorého sa stačilo zapojiť. Ľudia, ktorým sme balíčky priniesli, boli vďační nielen za pomoc, ale aj osobný záujem a kontakt. A tak som neraz osamelým seniorom poskytla pozorné ucho a, samozrejme, pri dodržaní bezpečnej vzdialenosti, som si vypočula mnohé ich problémy. Pre staršiu pani, ktorá má už slabý zrak, som zašla vybaviť potrebné potvrdenia k jej obvodnej lekárke, či poplatiť účty za telefón. Nechala som jej svoje telefónne číslo a kedykoľvek sa môže na mňa obrátiť, ak bude čosi potrebovať.“ 

Pani Helena je živnostníčka, počas karanténnych opatrení svoju obvyklú pracovnú činnosť neprerušila, i keď vraví, že zákaziek má teraz o čosi menej. „Trochu viac voľného času som využila na to, aby som iným ľuďom spravila radosť – a z toho mám rovnakú radosť aj ja. Pri dobrovoľníckej práci sa zišli príjemní ľudia. Robili sme všetko, čo bolo potrebné a pritom sme sa aj zoznámili. Bolo by fajn, keby tieto priateľské vzťahy pretrvali.“

Aj my veríme, že po skončení obmedzení dobré vzťahy aj ochota pomáhať pretrvajú. Veď vždy existujú ľudia, ktorí z dôvodov horšieho zdravia alebo vysokého veku potrebujú s niečím pomôcť. A keď sa v mestskej časti takáto sieť ochotných pomocníkov zachová, bude sa nám všetkým žiť o čosi ľahšie.

Jana Škutková, snímka Zuzana Navrátilová
Responsive Image